noncreativ

Už je to z časti dosť trápne, ale nikdy som nikoho nenapadol ani zo zadu, ani v presile, ani zákerne... Tak prečo sa mi to vždy deje opačne? Občas mám pocit, že keď prídem hoc aj do kostola, vyjdem odtiaľ s monoklami.

Tak druhé vianoce, ktoré trávim s troma zlomenými zubmi. Keďže som sa vždy vyhýbal zubárom, nikdy som nemal kazy ani problémy so zubami, tak uvažujem, či to tie kurvy na mňa neposielajú bitkárov. Pretože tie zuby ma pred časom stáli 100 €... Teraz mi dá niekto ľahko na hubu a rozpadne sa to zas na prah. Ah ;)

Nesie to so sebou aj pozitíva. Prvý raz sa za mňa postavil kamarát, ale naostro. Žiadna strkanica alebo slová. Marš ho o zem a rozbil čelo. A to keby nás poznáte, my sme absolútne nekonfliktní, defenzívni a rozumní ľudia. Len v zlom čase na zlom mieste.

Človek by povedal, že veď aspoň ma tá priateľka poľutuje, veď som svojho času kvôli nej ležal 3 týždne na PN-ke a vláčil sa rok po súdoch. Ale kde. "Nemal si piť!" No pardón, že si chcem raz za štvrťroka vykopnúť s kamošmi z kopýtka. Záver? Traja zo štyroch sme skončili po polnoci na polícií v Trenčíne. Ah ;)

Posledná vec (aj prvá, ale verím, že posledná), čo ma dnes ráno rozosmútila a nasrala boli smsky a správy s prianím veselých vianoc. Ono je fasa dostať tieto srdečné pozdravy ako hromadnú správu pre X ľudí, keď si za celý rok daní ľudia na teba ani nespomenuli. Ale tak sú vianoce a ono sa to patrí. Mňa to uráža. Takže pre budúcnosť, vďaka nechcem.

Po dlhom čase sú to Vianoce, na ktoré som sa úprimne tešil. A teším sa stále. Ah. Fakt ;)

Tak si ich všetci užite v kruhu tých, ktorých ľúbite a nezabudnite spomenúť na tých "hore" a tých, ktorých ľúbite, aj keď oni vás nie.