noncreativ

Roky som nebol zvyknutý sledovať televíziu. Ani neviem, kedy som v rodnom dome televízor naposledy vôbec zapol. Dnes bývam v nejakom tom prenájme (peniaze do vetra) a dali mi sem televízor. Priateľka ľúbi pozerať, ja to zapnem, aby nebolo ticho. Potom sa zapozerám a vyzerá to tak, že ak človek nemá BMW radu 111, tri pôžičky na sporák, chladničku a biolampu, hypotéku na byt a chatu pod Devínom, tak je out.

Som out. Peňeži ňeni. Teda je, ale človek si to predstavoval inak. "Kríza" melie tých bez kontaktov v politike a nakoľko je problém zohnať zákazku pre môjho šéfa, ktorý tých kontaktov má až až, nemám sám vôbec chuť uvažovať o nejakom vlastnom kšefte (a zháňaní vlastných zákaziek), kde budem musieť platiť štátu obrie dane, odvody a v neposlednom rade tú najvyššiu položku - úplatky úradníkom a ďalším dôležitým ľuďom s pevnou pracovnou dobou 6 hodín denne.

Mám rád prácu, chcem robiť, makať, rozumom aj rukami. Vlastne to aj robím, len tej roboty je málo. S vysokou školou (myslím, že s veľmi kvalitnou VŠ) som dva týždne tak z nudy nahadzoval strojníkovi do lopaty bágra suť pri búraní. Lebo sa mi chcelo. Vyzeral som ako správny roboš. Pristavili sa ku mne fagani zo susednej školy s tým, že tento železný stôl chce ich triedna vyhodiť do nášho kontajneru. Že veď tam máte železo ujo a môžete ísť za to na pivo, veď mi dajú naňho aj päť korún. A tak. Sexi mamičky sa pri mne tiež nepristavovali s obdivom, len aby sme im tú ich káru od manžela pri tej búračke nepoškodili, keď si ju odparkujú vedľa kontajnera.

Mal som byť nejaký smiešny právnik, sudca alebo sociálny pracovník v kvádre, svet by si ma asi vážil. Celkom sa na tom všetkom smejem a dúfam, že dotyční sa neurazia. Výžierky.

Človeku by bolo treba tých 3 tisíc mesačne, pekné silné auto, primerane práce, peknú nohatú a obdarenú milenku s dlhými vlasmi a nekonečným sexuálnym apetítom. Plus tú životnú partnerku na všetko ostatné. Nasieranie sa a tak.