Po dlhšom čase som zažil dve párty za sebou. Nakoľko muklujem aj tajne, nemal som príliš čas venovať sa obľúbenej činnosti - koncerty. Pred mesiacom sme si pripomenuli, prečo počúvam, čo počúvam. Tento týždeň sme si zasa pripomenuli, prečo pijem len príležitostne. A včera sme si pripomenuli, prečo mám trable so spoločnosťou.
Suma sumárum, koncert v Banskej Bystrici. Obľúbená kapela, spomienky na strednú a vysokú školu, bitky, pitky, chlast a fet, vyber si podľa seba. :) Ale aby som za jednu krátku návštevu v Banskej Bystrici absolvoval dve slovné potyčky s prepitými ľudákmi typu Kotleba a promenádu nacistických handier, to som nečakal. Hlavne nie v tom meste, ale história je história, dnes je dnes.
Pochopím, že aj inteligenti volia Kotlebu, ale nepochopím, že od neho čakajú nápravu hocičoho. Cigáni, Cigáni, Cigáni, nič iné nepočúvam. Hej nebývam vedľa Dobrovodského a ani som nemal okrem jedného incidentu nejakú potyčku s cigánmi, skôr naopak. Ale to je možno len šťastie... V robote mám cigánov pod sebou často, jeden z nich je viac ako ktorýkoľvek beloch, ale to je tiež jedno. Odhliadnuc od toho, Kotleba nič nerieši, len kurví. A či Maňka alebo Kotleba? Je mi to jedno. Cigánsky teror, klerofašistický teror, je mi to jedno. Sloboda? Ľudáci ju mali za Tisovho štátu, tak nech sa aspoň neschovávajú za cigánov, ale povedia rovno: "Sme reakcionisti a klerofašisti."
Asi ide o to, že sme vždy mali v sebe odboj. V našej rodine. Preto sme takí dotrhaní jedinci. K Tisovmu štátu mám asi rovnaký postoj ako k tomu socialistickému štátu a aj k aktuálnemu štátu. Som na tie slová háklivý: štát, národ, občania, vlastenci. Každý, kto toto potrebuje rozprávať a biť sa do pŕs je zakomplexovaný a niečo skrýva.
V obývačke nám visí obraz babkinho rodného domu, ktorý jej daroval jej bratranec. Umrel v koncentráku v Mauthausene, kde ho odviedli ako účastníka odboja v Banskej Bystrici. Pomyselný náhrobok nesie dátum 7. apríla 1945, tie kurvy, Kotlebovci, ľudáci, Tisovci si nedali pokoj ani mesiac pred koncom vojny. Tak ich choďte voliť, lebo spravia poriadok s cigánmi. Sprostejší názor a zámienku som ešte nepočul.
Keď som zbadal, čo maľuješ, zistil som, prečo som, aký som. Mrzí ma, že si po sebe nenechal ešte niekoho, s kým by sme mohli rodinne pokecať.
Komentáre