noncreativ

Môjho bitia... Nikto ma nebije. Ale je to celkom príhodné. Kedysi som si myslel, že život majú všetci posranejší ako ja. Stále to tvrdím. Ste na tom horšie, hlavne tí, ktorých som spoznal v minulosti, ženy, baby, chalani, všetci.

Ja sa mám výnimočne dobre nakoľko som sa oslobodil. Od Rodiny. Babka sa mi zbláznila. Definitívne. A to nemyslím Alzheimera mojej staršej nebohej babky. Tá ostala ležať a bolo. Trebalo sa starať, to už je dávno, prebolelo. Deda som nezažil. Namiesto toho mi však ostal druhý dedo a druhá babka. Sám sa čudujem, že moja matka, ich dcéra je na tom tak, ako je. Skvele. Z takého hovna zrodiť niečo ako je moja matka, klobúk dole. Nech mi nikto netvrdí, ako mu bolo v mladosti ubližované, ako sa stalo hento a ako toto a že to je ten dôvod, prečo ja robím celý život hlúposti a ubližujem iným... Kravina. Matka ako dôkaz. Z oboch strán všetci rozvedení. Okrem mojej mamky a tatka! Druhá vec je, že som po mamke. A nasledujem jej kroky. Vlastne som tak dlho s mojou priateľkou len vďaka tomu, že som povaha čiastočne veľmi kludná (čo sa týka vzťahu, inak som neurotický nervák, po tatovi) a foremná. Hlavne, keď mám za priateľku jebandu, nie?

O inom som chcel. Som rád, že sa môžem vyvarovať všetkých sračiek, ktoré porobili všetci okolo. Vyvarovať sa tatkovej neurotickosti a maminej ústupčivosti. Som chlap, ale chcem byť ako moja mamka. Tá si z tých svojich rodičov odniesla len to dobré, a že to musela tvrdo hladať...

Na margo ostatného sa vyjadrovať netreba. Rodina ostala ako vždy pohromade, aspoň my štyria, iní sú pre mňa mŕtvi. Ešte tá moja teta, tú ľúbim, aj s jej malou dcérkou, ktorá je hviezda! Čaká ďalšiu princeznú, s ďalším chlapom, teda chlapcom, ale to ja rozoberať nebudem, tiež som vždy chcel o desať rokov staršiu babu. Teším sa, ale uvidím ju maximálne raz za rok, blbé. Ale veď nakoniec táto moja teta nie je celkom mojou tetou, čo som sa dozvedel tak pred rokom. No čo, ani moja prababka nebola moja prababka, čo som sa tiež dozvedel tak nedávno. Ktovie, s kým mala moja babka ešte koho, a mój dedo, Uff, kurvinec toto. Bojím sa, že vo mne rastie klíčko rozdávača semena, kade pôjdem.

Ale tak krásy som nepobral, šarmu tiež nie a na škaredé ženy neletím. Takže snáď neuletím so žiadnou ženou mimo a nenechám jej v brušku malého nonča. I keď sa na mňa na sluźobke v penzióne stále usmieva jedna mladá pekná maďarka a ja na ňu. Ale to len tak, že chichi ahoj, prosím si kávu.

A u tejto maďarky všetko pokazil môj slepý, hluchý a nedoslýchavý šéf, ktorý utrúsil pred týždňom pri odchode zo služobky, keď ma náruživo zdravila "Ahóóój", hlučnú poznámku cez celú halu penziónu: "Bohača vy ju máte dobre rozrobenú!" No čo, dievča sme zahanbili, škoda, milá baba, ale tak môj šéf je káder.

Ako vždy, veľa slov, málo povedaného, zamotané, polopravdy a poloklamstvá a kus hnusnej pravdy. Niečo ako ja.

Inak som workoholik, zarobiť si ešte len zarobím, lebo zatiaľ zákazky nejdú, ale pôjdu, a páči sa mi samota, aj keď ju nenávidím. Inak ma má každý furt za boháča a chalana zo zbohatlíckej rodiny a my máme pritom hovno :). A ešte jedna vec, prišiel som na správnu odpoveď, teraz úplne mimo: Som šťastný, že môžem byť nešťastný, to je prepich života.